Na záčátek bych se zeptal, kolik už májí Ugly Selectors v zásobě desek, jestli tedy jste ještě vůbec schopný to spočítat? A co z vaší sbírky považujete za nejraritnější?
Basha: Tak každý z nás má svoju zbierku a nikdy sme nemali ambíciu porovnávať sa alebo predbiehať, že kto má viac, takže neviem. A tiež si nemyslím, že by sme sa nejako zameriavali na zbieranie rarít. Kupujeme si hudbu, ktorá sa nám páči, a nemáme problém za ňu zaplatiť aj viac, ako by niekomu pripadalo normálne, ak tú dosku naozaj chceme, ale naozaj nie je našou prioritou získať čo najväčšiu raritu, aby sme sa s tým potom mohli chváliť alebo čo. Ja osobne si najviac cením tie dosky, ktoré pre mňa majú nejakú pridanú hodnotu, či už v tom kde / ako som si ich kúpila, aké mám spomienky spojené s tými pesničkami alebo od koho som ich dostala do daru. A takýchto je viacero, takže neviem vypichnúť nejakú, ktorú mám najradšej.
Frenky: Tých pár rokov je veľmi krátky čas na to, aby sme mohli hovoriť o rozsiahlych fonotékach. Samozrejme nejaké tie zaujímavosti by sa našli, ale poznáme ľudí, ktorí začali so zbieraním o niekoľko rokov skôr a tých je veľmi ťažko prekonať. Dalo by sa povedať, že je ľahšie zohnať originál dosku zo 69teho, ako z 90-tych rokov. Takže určite skôr si každý cení tie svoje srdcové záležitosti, ako nejaký obohraný singel, ktorý v našich končinách aj tak nikto neocení.
Na začátku jste si říkali Fantastic Three, co vás vedlo ke změně názvu na Ugly Selectors?
Frenky: Celý názov znel ”Fantastic Three saves the vinyl”, čo sa po čase ukázalo ako trocha prvoplánové. Preto sa začalo s hľadaním nového názvu pre naše zoskupenie. A ak sa nemýlim, tak základy značky The Ugly Selectors sa vymysleli v aute na spiatočnej ceste z párty v Košiciach.
Herry: Nedá sa povedať, že by sme sa na začiatku volali Fantastic Three. Bol to skôr názov akcie. Chceli sme spraviť párty odohranú iba z vinylov pre kamarátov a známych. Mali sme na to dobré ohlasy. Pár akcií sme zahrali bez spoločného “umeleckého“ mena. Zistili sme, že nám spoločné hranie vyhovuje. Vtedy sme si povedali, že už kurva musíme mať nejaký názov. Dalo by sa to prirovnať k tomu, keď sa pár hudobníkov zavrie do skúšobne a zistia, že im to klape a následne založia kapelu. Momentálne ako The Ugly Selectors hráme spolu už 5 rokov, takže treba očakávať veľkú narodeninovú párty!
Herry: Ako traja nadšenci žánru (ja, Marošienko a Robo“Skaman“) sme web zakladali v roku 2006. V tom čase už fungoval český portál skaweb.cz. Mali sme chuť robiť niečo podobné a vlastné. U nás existoval iba zaprášený web ska.szm.sk, ktorý akosi nemal perspektívu (asi od začiatku). Robo mal, už v tom čase spracovaných kopec článkov, prevažne o 2Tone, ktoré nebolo kam zavesiť. Tak sme sa do toho pustili. Písali sme články, novinky, rozhovory. Začali sme organizovať koncerty. V tej dobe bol u nás aj v Čechách “boom“ ohľadne tohto žánru. Prišiel facebook, ktorý značne zmenil návštevnosti malých webov. Ľudia chcú mať všetko pokope. Portál skaweb.cz aj ska.sk skončili akosi súbežne. Weby, ktoré ešte teraz fungujú, aj tak zívajú prázdnotou alebo sú totálne neprehľadné. Preto za akési východisko tejto otázky považujem multižánrový web ako je napríklad kidsandheroes.com - web, na ktorom sú informácie zo širšieho spektra “undergroundovej“ kultúry. Čeliť facebooku sa dá iba jednotne. Myslím, že je aj kopec iných aktivít, ktoré jednotlivé scény spájajú – vegánske hody, futbalové turnaje, festivaly, sedenie pri pive atď. Aj to, že dnes málokto počúva ortodoxne jeden žáner. Je to vidieť napríklad aj na festivale Mighty Sounds, ktorý žánrovo reflektuje záujem mladých. Oproti prvým ročníkom tam momentálne pribudlo viacej rock’n’rollovej, HC, Punk muziky.
Z Bratislavy do Vídně to máte co by kamenem dohodil, jezdíte hrát i tam, vystupovali jste někdy i na místní big akci Skanking Night?
Herry: Áno, hrali sme aj na akcii Skanking Night aj na akcii Boss Sounds, čo je DJ Allnighter s jamajskou hudbou. Celkovo do Viedne chodíme často. Veľa kapiel, čo ide európske turné, skrátka obíde Slovensko. Nemá im kto zorganizovať koncert. Klubu či promotérovi sa to neoplatí. Tým pádom sme “nútení“ vyraziť na výlet.
Je pravda, že legendární bratislavská Intergalktická obluda, jakožto centrum místního undergroundu už nefunguje, co vedlo k uzavření klubu? Byl to nátlak města (systému nejsou podobně alternativní prostory moc po chuti, viz. Klinika v Praze), nebo to bylo spíš rozhodnutí provozovatelů?
Herry: Áno, Obluda bola legendárna. V čase svojho fungovania ju veľa ľudí považovalo za akúsi domovinu či útočisko. My sme si tam odohrali veľký počet úspešných akcií. Zavretie klubu nebolo iniciované zo strany mesta. Prevádzkovateľ žiaľ, nemal dlhodobú zmluvu, lebo neboli isté zámery prenajímateľa. Pre prevádzkovateľa hudobného klubu je takýto stav veľmi zlý, pokiaľ uvažuješ nad investíciami a máš chuť napredovať. Zámer nájsť iný perspektívnejší priestor stroskotal, takže život Obludy bol nanešťastie u konca.
Basha: Ja si napríklad neviem predstaviť, že by som hrala iba ska, to by pre mňa bola dosť nuda. Preto rada a často zahrabnem aj do iných žánrov, okrem tých tebou spomenutých kľudne aj do punku, hip hopu, alebo nejakých tých oldies a dosť veľa hrám aj soulu. Vlastne to ska je v mojom prípade asi v menšine. Navyše ako The Ugly Selectors hrávame aj čisto rock´n´rollové akcie a tak podobne.
Frenky: Nemôžem povedať, že by som obľuboval všetky odnože jamajskej hudby. Nebudeme sa predsa hrať na to, že sme z Jamajky, keď sme Angličania :-). Napr. v spomínanej Viedni dokážu “vystajlovaní” skíni pretancovať celú noc na skinhead reggae a akýkoľvek sebemenší žánrový odklon spôsobuje paniku v publiku. A práve takáto jednotvárna selekcia je pre nás nuda. Chápem, že to takto asi vyzerá kdekoľvek na západ od Bratislavy. Ako som však mal možnosť vidieť na 007, v Bubnu, alebo na Mighty, najlepšie funguje model, ktorý presadzujeme aj my, a to je pre nás a dúfam, že aj pre ľudí, najväčšia zábava. Aj keď neviem, či sa len nejedná o slabú zbierku platní. :-) Čiže vyrovnaná selekcia z rôznych období ska, reggae, do toho nejaký ten soul, okoreniť to punkom, oi!-om a super večer za nami.
Která kapela nebo album co se ska/reggae týče, vás poslední dobou dostalo nejvíc, ať už v pozitivním nebo negativním smyslu?
Herry: Nechcem povedať, že ma nič veľmi nezaujalo zo ska/reggae za posledné obdobie, ale celkovo veľa prevratného toho nevyšlo. Momentálne vychádza veľa reedícií starých albumov alebo výberovky starých singlov. No ale konkrétne teda takto: Španielska early reggae kapela Transilvanians – Echo, Vibes & Fire. Nová nahrávka od The Valkyrians – Rock My Soul je síce ich najpomalší album, no nie je to vôbec na škodu. Ďalej The Skints s albumom FM a pilotným hitom This Town držia momentálne taktovku v reggae/dub/hiphop žánri. Spomenúť musím aj britskú kapelu The Selecter – Subculture. Po toľkých rokoch vydať chytľavý album je vážne úctyhodné. To by nás Joe67 roztrhal, keby sme to sem nedali! Mimo žánru by som vypichol stále našliapnutý Rancid (Honor Is All We Know) a peckové súrodenecké trio Kitty, Daisy & Lewis s tretím albumom The Third.
Basha: Ja sa priznám že teraz ska a reggae dosť odsúvam bokom, takže z toho, čo ma v poslednej dobe dostalo najviac spomeniem Jamesa Huntera a Palomu Faith. No a tí noví The Valkyrians, čo Herry spomínal, mňa osobne celkom sklamali, ale zato s tým Rancidom súhlasím, že má fakt gule a tiež sa mi páči.
Frenky: Mňa v poslednej dobe oslovila produkcia Prince Fattyho. Takto nejak by mohlo vyzerať ska v roku 2015.
Tohle je otázka spíš pro Bashu. Jak se ti hraje jako jediná holka mezi dvouma chalánama? :-) A co při hraní jak reaguje publikum, přecijenom holek za gramofonama moc není, obvzlášť ve ska ne?
Basha: No medzi týmito dvoma chalánama sa mi hrá vynikajúco! A čo sa týka reakcií publika tak tie sa nie vždy dajú jasne vyčítať, na to by si sa asi musel spýtať ľudí na parkete a pri bare, ale myslím, že to je také zmiešané. Občas mám pocit, že mi toho viac prepáčia a niekedy sa zase cítim trochu ako taká atrakcia, lebo z tých výrazov tvárí sa zdá, že dievča za gramcami ešte nevideli (ak nerátam nejakú topless cicku na diskotéke pri mori). Hoci na Slovensku je v reggae scéne viacero šikovných dievčat, čo hrajú z vinylu. Dokonca sa tu z času na čas robia aj čisto dievčenské DJské reggae párty pod značkou Grrlz powa / Ženy za pultom.
Basha: Zúčastňujeme sa pravidelne ako návštevníci aj ako vystupujúci, toto leto to boli napríklad skvelé antirasistické futbalové turnaje United Colours Of Football v Bratislave a UAFA v Trenčíne. Dovolím si aj za chalanov povedať, že podpora takýchto myšlienok je pre nás veľmi dôležitá a na akciách tohoto charakteru vždy radi zahráme. Myslím, že náš názor na tieto udalosti je zrejmý už len z toho, v akej komunite sa pohybujeme, na aké akcie chodíme, akú hudbu počúvame. Je to naozaj zložitá téma, ktorá by vystačila aj na samostatnú diskusiu. V skratke to zhrnieme asi tak, že sme zhrození z nálad, ktoré momentálne prevládajú vo väčšinovej spoločnosti, z rastúceho násilia, tolerancie obyvateľstva voči pravicovým extrémistom a z tej obrovskej absolútne nezmyselnej vlny nenávisti voči ľuďom, ktorí sú v zúfalej životnej situácii. Je fakt desivé sledovať, čo s priemerným človekom urobí strach spôsobený absolútnym nedostatkom informácií.
Nedávno běžel v České televizi "dokumentární" cyklus Kmeny zaměřený na současné subkultury, bylo to i na netu, takže určitě jste měli možnost ho vidět i na Slovensku. Jak hodnotíte, tenhle (až na pár vyjímek) pseudo-dokumentární paskvil?
Herry: Myslím, že do jednotlivých dielov povyberali v rámci danej subkultúry vždy veľký extrém. Trocha zainteresovaný divák si z toho vie utvoriť nejaký ucelenejší všeobecný pohľad, čo sa o úplne nezainteresovanom divákovi veľmi povedať nedá. Preto je v konečnom dôsledku veľmi otázne, pre koho je dokumentárny cyklus vlastne určený. Ja osobne som sa miestami dobre zabavil (Hackeři - “Moja mama, keď som bola malá, tak mi k mojím 15-tim narodeninám kúpila štartovacie káble, čo bol najúžasnejší darček, čo som od nej dostala”). Určitým spôsobom sme aj my akýsi “úchyláci”. Každý má svoje koníčky a svoj životný štýl. Subkultúry by sa mali vzájomne rešpektovať ale aj si navzájom zo seba uťahovať a doberať sa.
Basha: Ja som videla len Skinheads, na ostatné som po ohlasoch od kamarátov nemala odvahu (hlavne Hooligans a Hipsters).
Frenky: Ja som sa celkom bavil, po obrazovej stránke sa mi to veľmi páčilo, nečakal som od toho nič a presne to som aj dostal.
Basha: Slovenskému ska chýba, že ľudia nechodia na koncerty. Potom nevznikajú nové kapely, tie existujúce nemajú motiváciu, nemajú pre koho hrať, takže aj tie nakoniec nejak zakapú. Ale to nie je len v ska, mám pocit, že ľudia všeobecne prestali chodiť na koncerty. No a pokiaľ neberiem do úvahy striktne ska tak ja osobne sa veľmi teším zo slovenských Foolproof Riddims a Medial Banana a pomaly sa tu rodí aj viacero iných zaujímavých projektov.
Frenky: Nie som si úplne istý, či od roku 2005 vznikol nejaký album, prípadne singel, ktorý by výraznejšie zanechal stopu v slovenskom ska. Kapely zostávajú vo svojich klasických overených štandardoch, ktoré fungovali v časoch, keď k nám dorazila tretia vlna ska z Nemecka. Dalo sa očakávať, že nikto nepríde s Dirty Reggae soundom ako Aggrolites, kedže na koncerte v Bratislave v roku 2008, bolo asi tak 40 ľudí aj so zájazdom z Prahy. Naivne som veril, že sa niekto chytí na také to anglické indie ska typu The Ordinary Boys, HeavyBall a pod., ale nič sa neudialo. Najväčšou slabinou sú podľa mňa texty, momentálne to je na úrovni náhodného generátora slov, ale možno len nechápem tej vyššej lyrickej forme. Zlaté časy Ska-pra šupiny :-). Slabým záchvevom bol návrat kapely Ventil RG, žiaľ od roku 2007, kedy vystúpili s Neville Staple z The Specials, nenacvičili ani jednu novú skladbu. Kapela Skafander dopláca na slabú fanúšikovskú základňu a zmeny v zostave.
Bol som jedným z troch adminov Ska.sk...alias Robo Skaman
OdpovědětVymazat