Ahoj Miro, v první řadě mohl by ses čtenářům představit, nejen v souvislosti s knihou, jakožto spoluautor ale i obecně, čím se zabýváš a jaká scéna je ti nejbližší, nebo z které jsi vzešel?
Ahoj, dlhodobo sa pohybujem v punkovej a skinheadskej scéne, v minulosti som sa v tomto smere viac angažoval, ale už vyše 20 rokov ma zaujíma najmä ska a reggae a všetko čo s tým súvisí. Rád tiež púšťam platne ako ska & reggae selektor. Zároveň pracujem ako výskumník a pedagóg na univerzite a podarilo sa mi tým vlastne spojiť môj dlhodobý koníček - záujem o dejiny - so zamestnaním.
V českém prostředí nejde o první knihu, která se věnuje fanzinové tvorbě, v roce 2017 vyšla pod kolektivem autorů kniha "Křičím: To jsem já". Co vás jako kolektiv inspirovalo k vydání a v čem je vaše dílo jiné?
Ide o veľmi zaujímavú a pekne graficky spravenú knihu. Odporúčam všetkým. Podobne aj odborné práce jej zostavovateľa Miloša Hrocha. V čase keď táto kniha vychádzala sme už aj my plánovali vlastnú knihu a začali s výskumom. Keďže nám nešlo len o zachytenie spomienok vybraných vydavateľov, ale o syntetizujúci, zovšeobecňujúci pohľad, bolo od začiatku jasné, že tieto dve knihy sa budú výraznejšie líšiť. Už cca od roku 2015 sme začali robiť na digitálnom archíve fanzinov a postupne sme sa prepracovali k myšlienke aj niečo o nich napísať. Toto rozhodnutie súvisí aj s grantovým projektom, ktorý sme získali a tak sme mohli viac cestovať a venovať sa tomu aj v rámci pracovnej doby, a nie len vo voľnom čase.
V knížce se objevuje hodně přímích citací od samotných autorů zinů. Vzhledem k tomu, že některé už dávno nevychází, bylo těžké tyto lidi zpětně vyhledat aby jste je mohli vyzpovídat a jak jste kontakty na tehdejší autory sháněli? Nebo šlo primárně o ty, kteří vydávají dodnes?
Pravdupovediac, povodne som si myslel, že tých citácií z rozhovorov a príbehov konkrétnych ľudí tam dáme ešte viac, však sme vyspovedali vyše 80 ľudí, ale nakoniec sme sa rozhodli pre viac zovšeobecňujúci text. Do budúcnosti však plánujeme ešte využiť aj dané rozhovory, napr. pri doplňovaní registru zinov na stránke ziny.info. Vydavateľov som oslovoval z rôznych generácií, aj žánrovo rozlične orientovaných. Niektorých som poznal osobne, na niektorých som dostal kontakt, alebo som napríklad aj prišiel zvoniť na ich starú adresu, ktorú som od niekoho získal.
Áno, to je pravda. Musím na tomto poďakovať množstvu ľudí, ktorí nám neraz venovali aj svoje zbierky, alebo čas, pričom stále to vnímam, že sme len na začiatku. Ako som písal, rozhovory iste nejako ešte spracujeme, či už na stránky, alebo sme rozmýšľali o vydaní zinu o zinoch, resp. ja by som teraz chcel oveľa podrobnejšie spracovať obdobie prelomu 80. a 90. rokov, keďže aj knihu sme museli výraznejšie skrátiť, takže podkladov máme dosť veľa. Zároveň, pokračujeme aj vrobení rozhovorov, aj v zbieraní zinov a iných vecí.
Knížka vyšla koncem srpna, což je pořád ještě celkem krátká doba. Máš už nějaké zpětné reakce, bude se po vyprodání dělat dostik? Máš povědomí o tom kolik výtisků se již prodalo?
V tomto smere je ešte skoro hovoriť, ešte čakáme na informácie.
V knížce také zmiňujete, že v současnosti zažíváme návrat fanzinové tvorby a poptávky po tištěných zinech. Od kdy ty osobně vnímáš tenhle návrat zinů? Dokázal bys odhadnout jeslti to bude mít delšího kontinuálního trvání (jako např. návrat vinylových desek), nebo to má spíš charakter určité vlny, která časem odezní?
Áno, pociťujem to tak, že prožívame určitý návrat k fanzinom, čo mňa osobne veľmi teší. Snažím sa postupne čítať všetko čo vychádza, aj keď nečítam ziny tak ako v minulosti, od začiatku do konca, ale skor si vyberám články a po čase sa k daným zinom zas vraciam a potom čítam to ostatné. Taký silnejší návrat je možno odsledovať od roku 2014, resp. teraz pred niekoľkými rokmi sa to ešte viac rozbehlo, ale ako sme sa snažili ukázať aj v knihe, je to už iná doba a trochu iné fanziny, ako boli v 80. a 90. rokoch. Nie je to nič zvláštne, že s premenou doby, technologických možností sa menia aj priority vo vydávaní. Články a rozhovory bývajú dlhšie, grafika a jazyk premakanejší, atď. Nechcem nič predpovedať, teším sa aspoň z toho čo je teraz, ale celkovo záujem o subkultúry vnímam cez určité generačné vlny, či otázky vkusu a stability prostredí kde vznikajú a šíria sa. Dobrým príkladom takýchto zmien je pre mňa ska a reggae scéna. V roku 2008 bolo len v Prahe úplne bežných niekoľko akcií denne, dnes je problém s návštevnosťou, stále však je tu veľký potenciál, aby po čase zas trochu narástla.
Ty jseš také zapojen do projektu ziny.info, který jsi zmiňoval už v předchozích odpovědích a který je takovou databazí česko-slovenských fanzinů. Disponujete i nějakým hmotným zazemím, archivem, kde by bylo možné si tyto ziny prohlédnout, nebo případně vypůjčit?
Snažíme sa vytvárať archív subkultúrnej produkcie, či už digitálny, alebo aj fyzický. Momentálne poskytujeme veci len v menšej miere, napr. ak niekto píše knihu, záverečnú prácu atď. Nemáme vhodné priestory, kde by sa dali ziny sprístupniť, ale ide aj o časový problém, preto je to vždy na osobnom dohovore. Do budúcnosti by som si vedel ale niečo také predstaviť, dokonca je to jedným z našich cieľov, ale to je beh na veľmi dlhú trať. Preto budem vďačný za akúkoľvek pomoc a rady v tomto smere.
Do jaké míry se na psaní "Dělej něco" podepsalo tvoje angažování se v projektu ziny.info?
Do veľmi veľkej miery. Archív je dlhodobá a dobrovoľná činnosť, pričom pôvodne som neplánoval o subkultúrach vôbec písať. Nejako sa to však zmenilo a v rámci knihy už skôr išlo o to, ako to urobiť. Do akej miery byť konkrétny, do akej miery spomínať aj vlastné skúsenosti a zážitky. To, ako sme sa nakoniec rozhodli si môže každý prečítať, pričom našu knihu stále vnímam ako nejaký úvod, ako začiatok niečoho, čo môže teraz ktokoľvek ďalej rozvíjať. Či už ako pamätník či pamätníčka, alebo v rámci akademického písania. Je tam množstvo vecí, ktoré by bolo fajn rozšíriť, doplniť a práve aj náš archív by k tomuto mal do budúcnosti prispieť.
No, ono tu už aj nejaké iné ska alebo reggae časáky boli. O tom už dlhšie plánujem napísať článok do Reggae Recipe. Ohľadne konceptu, áno, chcel som v tomto smere urobiť takú fúziu old school - new school. Mne sa to zdalo ako niečo iné oproti zinom, ktoré teraz vychádzajú. Zároveň tento koncept počíta s tým, že sa okolo zinu vytvorí stabilnejšia komunita čitateľov, distribútorov, ale aj autorov, čo sa čiastočne už aj podarilo. Máš však pravdu, je to dosť časovo náročné - príprava aj distribúcia. Obzvlášť v záverečnej fáze bývam z toho veľmi unavený, ale baví ma to a mám okolo seba veľmi fajn ľudí, s ktorými zin spoločne tvoríme, alebo ho čítajú. Ja verím, že Reggae Recipe bude vychádzať dokiaľ nás to bude baviť. Veď to robíme všetci pre radosť.
Díky za rozhovor, je ještě něco na závěr, co bys chtěl v souvislosti s knihou vzkázat?
Takto ani neviem, bolo to celkom náročných päť rokov, snažili sme sa, aby kniha nebola len čisto akademickou záležitosťou, ale zároveň sme nechceli písať nejakú beletriu, či sa nám to podarilo posúdia už čitatelia, ja už od toho nejako odstup nemám. V každom prípade ale ocením nejaké konštruktívne reakcie, ktoré možu mňa, alebo kohokoľvek iného nakopnúť k ďalšej práci na zine, alebo inej knihe na podobnú tému. Marku, ďakujem za záujem!
Pokud se chcete dozvědět víc o mapování naší fanzinové scény, tady to máte přímo od Mira
Žádné komentáře:
Okomentovat