Zdar Dušane! Tak pro začátek, Ventil RG je už nějaký ten rok zpět, můžeš nám prozradit, kdy jste kapelu obnovili a kolik v ní hraje původních členů? Co vás vlastně vedlo k znovuobnovení kapely, pokud se tedy dá mluvit o nějakém oficiálním rozpadu?
Nedá sa povedať, že by bol Ventil RG rozbehnutý už nejaký rok naspäť. Boli síce nejaké koncerty asi 3 alebo 4 za posledných 10 rokov, ale nedalo by sa to nazvať pravidelným koncertovaním, alebo činnosťou. Činnosťou by som to nazval až od začiatku roku 2019, kedy sa vlastne partia ľudí pod týmto názvom rozhodla zreštaurovať skoro všetky staré pesničky, čo v najpôvodnejšom znení a nahrať jednu novú skladbu. Na otázku koľko pôvodných členov dnes hrá, musím povedať, že keby sme zobrali veľmi detailne prvý Ventil RG (prvý názov bol SKRAT), ktorý vznikol ešte v Rovinke pri Bratislave tak tam boli piati ľudia. Nikto nievie, ktorá bola doba najväčšej slávy, preto z tej doby v podstate ostal jeden člen, teda ja gitarista Dušan Giertl.
Jak je na tom současný Ventil RG, chodí na vás i mladší ročníky, kteří znají kapely jako např. Polemic a Sto zvířat nebo i starší generace, která si vás pomatuje z dob svého mládí?
S koncertnou činnosťou v podstate ešte len teraz začíname, takže odpoveď na otázku aké ročníky na nás v súčasnosti chodia a budú chodiť nevieme, ale je veľká pravdepodobnosť, že ľudia ktorí to poznajú prídu napríklad z nostalgie. Ale podľa toho ako sme hrali pár tých koncertov za posledných 10 rokov na festivaloch, bolo jasné, že ani mladším generáciám naše pesničky nie sú cudzie. Ale to všetko samozrejme ukáže čas.
Či veríme tvrdeniu, že Ventil RG sú prvá ska kapela u nás? Keď mám pravdu povedať neviem, ale viem isto že Jojo je jeden z najväčších odborníkov na reggae a ska hudbu v Československu a možno, že aj v strednej Európe. On sa tým naozaj zaoberá celý život, ja si ho ešte pamätám ako aktívneho člena takého fanklubu Ventilu RG a on má naozaj veľmi hlboké znalosti o tejto problematike. Ak to tvrdí on, že to bola prvá ska kapela, je to celkom možné. Na Slovensku a špeciálne v Bratislave sme vždy mali lepší prístup k aktuálnemu hudobnému dianiu vo svete vďaka blízkosti Viedne a Rakúska a poznali sme tie trendy, ktoré išli v západnej Európe okamžite ešte v ten deň ako vyšli. Viem že do Prahy a celkovo do Čiech sa dostávali nové veci ťažšie a komplikovanejšie.
Jelikož Ventil RG patřil k prvním ska kapelám v Československu, mohl bys nám trochu přiblížit tehdejší bratislavskou ska scénu a vaše začátky? Kolik bylo kapel a koncertů, kolik tehdy na vás chodilo lidí?
Život, čo sa týka našich začiatkov to bolo šialenstvo. Naozaj vtedy v tom osemdesiatom sa to začalo a veľmi dobre si to pamätám. V PKO (Park kultúry a oddychu) bolo hudobné leto alebo kultúrne leto a v rámci vonkajších koncertov hrávali raz do týždňa spolu amatérske kapely. Dvakrát za deň sa hralo a vznikla tam absolútna mánia, začali chodiť stovky ľudí. Potom vlastne bola prvá súťaž vo vnútri v PKO a zrazu bolo vypredané. Súťaž amatérskych skupín no ďakujem za tie chvíle, fakt jedno neskutočné šialenstvo. Na to obdobie kedy sa chodilo hodne na koncerty nebol problém, že by ľudia nechodili. No a potom sa z toho stala jedna kultová vec, keď sa ľudia začali na tie koncerty špeciálne obliekať a neskôr si na hudbu nacvičovať choreografie. Keď bol koncert v PKO, alebo niekde inde tu v meste, to bola naozaj udalosť. Vtedy boli ľudia poobliekaní do rovnakého oblečenia a ešte dneska spomínajú na to, že ako sa stretávali, ako sa dohadovali, že kto si čo oblečie, kto bude vedúci choreografie, ako sa bude tancovať na ktorú pesničku, čo sa bude skandovať na pesničku apod. Koncerty si ľudia nahrávali na taký obyčajný kazeťák a stredoškolskí študenti to začali roznášať. A takto sme boli propagovaní vlastne bez akýchkoľvek médií, t.j. bez rádia a bez televízie. Rozšírilo sa to na celé Slovensko a neskôr sme bez nejakej veľkej reklamy vedeli predať veľké amfiteátre v B.Bystrici, Košiciach alebo v Nitre. Čo boli fakt veľká amfiteátre, všetko tak nad 5000 miest a všetky boli vypredané. Veľa vtedy veľmi populárnych muzikantov s nami nechcelo hrať, pretože sa báli, že budeme mať väčší úspech ako oni. To musím ale povedať, že jediní ktorý nám fandili od prvej sekundy boli veľmi populárny Mekky Žbirka a Laco Lučenič. My sme boli vtedy aj dosť chudobní chlapci a oni nám požičali gitary. Ja som hral vtedy na Fender Stratocaster ročník 1963, ktorý má dnes cenu asi jeden milion korún a fakt sa o nás dosť starali. Pomáhali nám napríklad aj tým, že nás občas brali ako predkapelu a to bol vtedy Mekky Žbirka Zlatý slávik, hviezda ale on sa toho ujal a dokonca aj jediná profesionálna nahrávka ktorá existuje z tých čias (1982-1983), tak tú Mekky vybavil v Opuse. Nahrávali sme pesničky "Fajčenie škodí zdraviu" a "Radšej budem dnes aktívny". To je asi jediná zvuková profesionálna nahrávka ktorá existuje z tých osemdesiatych rokov do roku 1984, kedy sa to tak nejak rozišlo.
Ja si myslím, že som sa k tejto hudbe dostal so Specials a Madness a to sme to počúvali nové, pekné a to sa spájalo s tzv. novou vlnou - taký prúd, ktorý išiel z Nemecka.
Jak jste to tenkrát měli s pořádáním koncertů, punk byl pod drobnohledem režimu a punkáči to neměli tenkrát lehké, jak je všeobecně známo a tak zůstával v podstatě v "poloilegalitě". Bylo tomu tak i u ska, dělali komouši problémy i vám nebo jste to měli jednodušší?
Nás na koncerty volali, my sme nič neusporadúvali. Zavolali nám, že vtedy a vtedy kapela príde. Bol profesionálny zoznam skupín pod Slovkoncertom, tak tam musela mať kapela takzvaného zriaďovateľa. A my sme mali zriaďovateľa vtedy novovytvorený Uníq - vysokoškolský klub na Mlynoch v Bratislave. Vlastne o tieto koncerty sa starali oni, dostávali oficiálne objednávky. Inak neviem o žiadnom probléme s koncertom, iba to že bolo často vypredané a usporiadatelia mali strach aby ľudia nesákali na pódium, alebo aby nevznikla škoda, ale to bol zbytočný strach. Ľudia sa vždy zabávali a tancovali, tak všetko čo spravili, bolo že spievali pesničky.
Pokud se nemýlím, tak Ventil stejně tak, jako většina tehdejších bratislavských ska kapel se rozpadl někdy v polovině 80. let, nicméně v roce 1991 jste vydali vaší jedinou studiovku "Ventil RG". Byla tehdy snaha pokračovat s kapelou dál nebo šlo jen o to, za sebou něco zanechat a proč jste se tenkrát vlastně rozpadli? Navíc v roce 2007 jste vydali živák "Randal 2007", je tedy šance, že by se ještě mohl objevit nějaký další počin?
V osemdesiatych rokoch zrazu nastali problémy. Teraz to nerád rozoberám, to je strašne komplikovaná záležitosť, ale nastali problémy a zrazu tých koncertov bolo čím ďalej tým menej. Činnosť uviazla skoro na bode mrazu a vtedy prišiel za spevákom Robom Grigorovom známy textár Kamil Peter a ponúkol mu sólovú dráhu. Za mnou prišiel Žbirka a ponúkol miesto u seba a vlastne sa to začalo rozkladať. Za saxofonistom prišli z kapely Lojzo, či by nechceli ísť hrať k nim. V podstate je pravda, že ešte tam bol nejaký pokus, prišli nejakí ďalší noví muzikanti. Janko Kuric sa vrátil z vojny a postavil si kapelu Vidiek. Takým prirodzeným spôsobom sa to akosi samé skončilo. V roku 2007 sa vydal živák z klubu Randál, to bol dvojkoncert s Neville Staplem zo Specials a to bol posledný počin vydavateľstva ohľadne vydania kapely Ventil RG. Momentálne aktuálna zostava nadviazala spoluprácu s vydavateľstvom Warner Music a urobili sme jednu novú pesničku autora Richarda Autnera s názvom Neverná Klára. Je to šikovný slovenský mladý herec. Okrem toho je v pláne, že vyjde veľká platňa, kde bude 10 pôvodných pesničiek v čo najoriginálnejšem obleku a som rád, že ako bonus bude na tomto nosiči aj ten singel z roku 1982 "Fajčenie škodí zdraviu" a "Rádioaktívny", ktorý nikdy v živote nevyšiel a ostal len zaznamenaný. A tak vlastne prvýkrát v živote aj verejnosť bude môcť počuť dobovú nahrávku a zároveň bude možno aj zaujímavá konfrontácia pôvodného Ventilu z roku 1983 a nového z roku 2019.
Žádné komentáře:
Okomentovat