pátek 26. února 2016

Rozhovor - Polemic

Polemic patří na naší domácí scéně k jedné z nejznámějších a zároveň i nejstarších ska kapel vůbec, která má kořeny už v roce 1988. Za tu dobu si kapela prošla několika personálními změnami, vydala na 7 studiových alb, v Bratislavě si založili vlastní "One Love" studio a od roku 2010, také vlastní label, na kterém vyšly poslední dvě desky. Pro česko-slovenské publikum se za tu dobu stali samozřejmostí a proto nechybí na žádném větším českém a slovenském festivalu. Nejen o současnosti ale i o pionýrských začátcích jsem si povídal se zpěvákem "Bejzem" a basákem "Mirečkem".




Myslím, že ve vašem případě nemá cenu se představovat, takže na začátek bych vynechal tuhle obligátní otázku a přešel bych rovnou k otázce, co je u Polemicu nového?

Bejzo: Nové máme to, že pripravujeme nove veci. Konkrétne práve mixujeme nový singel a pracujeme na dalších nápadoch.

Mireček: Pripravujeme zároven, aj koncertný program na leto. Snažíme sa vždy pridať niečo nové, prípadne staré a teraz je na to čas. Od apríla hráme veľa koncertov a zo skúeností vieme, že s pribúdajucim slnkom a teplom, sa nám už v skúšobni ťažko stretáva. 


Na vaší poslední desce Hey! Ba-Ba-Re-Bop, jste znovu nahráli  song Baba ryba z první desky, co vás k tomu vedlo?

Bejzo: Prvá nahrávka songu Baba ryba je z leta roku 1994. Nahrávali sme to v byte v mestečku Senec neďaleko Bratislavy reálne v bytovke na 4. poschodí paneláku a je to na tej veci počuť. Na tento album sme si urobili verziu roku 2013, z čistej nostalgie, nahratú ale v normálnych štúdiových podmienkach.

Mireček: Je to naša,"svetovo", najznámejšia pesnička. Vyšla este pred prvým albumom v roku 1995, a stretli sme sa s fanúšikmi, napriklad z Noveho Zelandu, alebo z Ameriky, ktori nas poznali iba z tejto kompilacie.


Od alba Horúce časy z roku 2010, jste začali vydávat na vlastním labelu Doublemann, co bylo důvodem k založení vlastní značky a v čem spočívá ta výhoda vydávání na vlastním labelu?

Mireček: Prvý album sme vydali až po 10 rokoch hrania po kluboch a festivaloch. Potom sme mali štastie a dostali sme ponuky od roznych vydavatelov, čo nám v tom čase umožnilo nahrávanie v dobrom študiu, lebo vtedy ceny za nahravanie boli niekolko násobne vyššie ako dnes a male štúdia ešte príliš neboli. S nástupom internetu a zmenou systemu predaja hudby, väčšinou zanikli a my sme už, naštastie, mali skúsenosti, ako to funguje vo vydavateľstve, tak sme zobrali na seba aj zodpovednosť za vydavateľské zaležitosti a dnes vdaka internetu už nie je problem dostat nahravku do celeho sveta :-) Najnovšie sme dokončili aj svoje nahrávacie štúdio a snažíme sa pomahat začínajúcim kapelám s nahrávkami, lebo sami vieme, že je to pre kapely, bez rozdielu žanru veľmi dôležité, pokial sa chcú venovať hudbe naplno.
 

Polemic hraje už skoro 30 let, jak moc se za tu dobu změnila sestava a kolik zakládajících členů dodnes v kapele zůstalo?

Bejzo: V kapele sa za to obdobie vystriedalo skoro 30 ľudí (fu, to je vlastne jeden človek na každý rok). Ale posledných 11 rokov mame už stabilnú zostavu, čo je rekord v našej histórii. Pôvodný zakladajúci člen je náš basák Mirec. Ja som služobne druhý najdlhšie fungujúci člen kapely.
 

Polemic začínal v roce 1988, jak je dobře známo Bratislava si svojí verzi 2tone horečky užila kolem let 1982 - 1983. Jaké to bylo zakládat ska kapelu v době, kdy už zrovna nebylo v "kurzu"? A co bylo tenkrát impulsem k založení kapely?

Bejzo: To bolo práve pre nás to silne odhodlanie hrať. Hudbu čo mame radi bez ohľadu na trendy, ktoré sa na nás valili zovšadiaľ. Impuls bol práve ten, že všetky kapely z Bratislavy a okolia čo hrávali SKA zrazu zanikli a my, ako mladí stredoškoláci, sme sa s tým nevedeli stotožniť. Jednoducho sme si povedali, keď nemáme kde chodiť na koncerty, tak si tie koncerty spravíme sami pre kamošov a nás samotných...

Mireček: Bolo to obdobie, kedy sme museli všade vysvetlovať, že čo za hudobný štýl ska je, odkiaľ pochádza, média o tom príliš netušili, ale my sme už často navštevovali, v blízkej Viedni koncerty a kupovali sme si oblečnie, CD a zháňali sme všetko o SKA a REGGAE čo bolo v okoli. Veľa nám pomohli aj kamaráti, ktorí boli radi, že znovu hrá v Bratislave skáčková kapela a podporili nás, kde sa dalo.
 

Tohle bude nejspíš otázka na Bejza, pomatuješ si prvotní bratislavskou ska scénu z počátku 80. let, kapely jako Acylpyrin, Ventil RG apod., navštěvoval si koncerty, kolik ti tenkrát bylo a do jaké míry to ovlivnilo založení Polemicu?

Bejzo: Pamätam aj keď v tom čase som bol príliš mladý, na to aby ma rodičia pustili na koncerty. Môj starší brat a jeho generácia na tom frčala veľmi silno. Doma som chtiac nechtiac počúval nahraté koncerty od týchto slovenských kapiel či som chcel alebo nechcel. Do toho sa zohnali nejaké nahrávky kapiel ako Madness, Specials alebo Bad Manners. Zrazu staré čierne obleky a čierne kravaty s klobukmi začali byť v Bratislave in. Pikoska bola ta, že PKO v Bratislave s kapacitou asi 3000 navštevníkov, vypredávali len kapely prvej ligy ako Elán a jediná amatérska kapela v histórii to dokázal práve Ventil RG...


V 90. letech si ska užívalo svojí třetí vlnu ale v Čechách a na Slovensku bylo kapel poskrovnu a oproti dnešku ho poslouchalo stále relativně málo lidí, dokonce jsem se v některých starých fanzinech dočet, že Polemic hrával i na squatech, jako byla Ladronka. Jaká byla v 90. letech návštěvnost vašich koncertů a jaké bylo tenkrát složení publika, nebylo víc subkulturní?

Bejzo: Trúfnem si neskromne priznať že v polovici 90-tých rokov sme ako kapela Polemic boli jediná kapela v bývalom Československu, kto hrával SKA a otvorene sa k tomu hlásil. Potom v Bratislave v 94-tom roku pribudla Ska-pra-šupina. Ladronka bola pre nás zážitkom zakaždým keď sme tam hrali, či už v rámci SKA večerov, alebo v rámci multižánrových koncertov. Návštevnosť bola pre nás práve silne povzbudzujuca, presviedčala a utvrdzovala nás v tom, že asi to nerobíme zle a ľudia nás rešpektujú a berú za svojich. Rad spomínam ešte na kultové koncerty v klube 007 na Strahove a vôbec náš prvý koncert v Čechách v klube klubov, v Bunkri.

Mireček: Samozrejme, že zloženie publika bolo podstatne ine. Po jednom koncerte na Ladronke, sme na druhý den hrali aj na Street Party, ktoré skončilo dlažobnými kockami v sklenených vykladoch nadnárodných spoločností. V súčastnosti je to už miernejšie a kedže sme starší, tak tieto adrenalínové akcie nechávame na mladšie ročniky :-) Našou prioritou bolo dostať ska čo najviac medzi ludi, aby sa ta hudba rozvíjala, aby vznikali kapely, ktoré budú pokračovať v rozvoji a vývoji štýlu. Za 28 rokov sme toho odohrali a zažili, naozaj vela. Fanúšikova, naštastie, chodia na koncerty bez ohladu na vlny, je to skôr o pesničkách a možnosti si zaskankovať. Sme optimisti, ludia možno postupne zabudnú, ale po chvíli znovu objavia ska a štvrtá vlna ska je na svete!
 

Když se v rozhovorech občas zeptám na reputaci česko-slovenské scény, většina lidí zná hlavně Prague Ska Conspiracy (R.I.P), nebo Green Smatroll ale o Polemicu se ještě nikdo (zatím) nezmínil. Přitom už někdy v roce 1995, byla vaše skladba Baba Ryba vybrána na kompilačku United Colours of Ska vol.2 německého Porkpie rec. Jak je to s oblíbeností Polemicu mimo česko-slovenko, jakou máte reputaci např. v Německu, Polsku nebo Maďarsku, jak často jezdíte hrát ven?

Mireček: O Babe rybe sme už hovorili a vo všetkých krajinách, ktore si spomínal máme dlhoročných kamarátov. Dr.Ring Ding, Panonia All Stars, LB27, vela sme zažili s Persiana Jones, Mr.T-Bone, Big Mama a vela vela iných, ktorých sme za tie roky stretli. Je možne, že už mladšie kapely nás až tak nepoznajú, ale v zahraničí hrávame často. Každý rok sa snažime zahrat si aj mimo Slovensko, minuly rok sme hrali par koncertov v Anglicku, Irsku, Holandsku

Za tu dobu co je Polemic na scéně, které období bylo podle vás pro ska v našich-vašich končinách nepříhodnější, kdy se mu vedlo nejlíp a lidi chodili hojně na koncerty?

Bejzo: výborné boli 90-te roky. Práve preto, že to bolo všetko nové nielen pre ľudí ale aj pre tých pár kapiel co to už hrali alebo začínali fungovať na scéne. Po roku 2000 prišiel obrovský boom hlavne v Čechách, kde pomaly každá väčšia dedinka mala svoju skačkovú kapelu, co spôsobilo nakoniec úplné "preskáčkovanie" sa ľudí, klubov a s tým žánrom to po niekolkých rokov začalo ísť dole kopcom.

Mireček: Myslim si, že je to normálny vývoj, lebo tak ako starneme my, starnú aj fanúšikovia ska a postupne sa dostávajú do priority rodina, deti a na koncerty, pripadne vysedávanie na pive s kamošmi už až tak vela času nezostáva. V súčastnosti už chodia na naše koncerty aj deti našich fanúšikov, takže o tu omladinu sa až tak nebojime.


Tohle je můj evergreen ale přesto se musím zeptat, co podle vás česko-slovenskému ska ve srovnání s tím, co se hraje venku chybí, nebo v čem vídíte, jako muzikanti rozdíl?

Bejzo: Nič nám nechýba. Nesluší nám tá prehnaná skromnosť v tom, že sme asi nejakí horší ako ti druhí. Pritom práve s tou našou trošku inou, presnejšie slovanskou melodikou, môžeme práve byť iní, zaujímavejší ako další ska interpreti.

Mireček: Ako muzikant si myslim, že je, v našich končinách, stale problém na túto hudbu zohnať muzikantov. Predsa len, v porovnani s ostatnými krajinami sme, počtom obyvateľov na úrovni väčšieho mesta a je super, ak vznikne kapela a nájdu sa ludia, ktorý sa tomuto štýlu chcú naozaj venovať.  Jedna vec je originalita, ale druha vec je, že dobre žanrovo zahrať ska, je aj pre skuseneho a študovaného hudobníka celkom zahul. Preto ma vždy poteší, ak sa stretneme s novou kapelkou a počuť, že chalani nad hudbou aj rozmyšlajú a snažia sa zlepšovat, čo je základ, aby sa ska vyvíjalo.

Žádné komentáře:

Okomentovat