pondělí 25. listopadu 2013

Rozhovor - Joe67

Joe67 je známý bratislavský selector, který se ve ska scéně pohybuje už téměř 30 let, což v našich končinách nemůže říct moc lidí. Jelikož je pamětník počátků ska v Československu a jeden z tehdejších madnesáků a má toho hodně co říct, směřoval jsem většinu otázek právě na tuto dobu. V rozhovoru také najdete množství článků a obrázků z tehdejšího tisku vztahujících se k 2tone a tehdejší bratislavské scéně.



Zdar, tak na úvod mohl by ses trochu představit, jak dlouho se už pohybuješ ve scéně, věk, tvoje zaměstnání a tak?

Ahoj som Jozef „jojo“ Pešta – srdcom a dušou fanúšik 2tone ska …Ako selektor ska music, skinhead reggae, soulu a rockabilly s nickom Joe67. Som zrejme z prvej generácie fanúšikov ska v Bratislave, kterého história začína v roku 1981/82. Aktuálne majitel shopu s doskami s názvom: vinyloveplatne.sk.
 

Jelikož má tenhle rozhovor bejt hlavně o počátcích ska v Československu, tak se tě hned zeptám, jak jsi se tenkrát dostal ke ska a 2tonu, kolik ti bylo a vůbec jak se to celý dostalo na Slovensko?

Moje spojenie so ska music siaha na prelom rokov 1981/82. Stredná škola, ktorú som navštevoval, bola v centre starého mesta, čo bol slušný základ, aby ste mali prehľad o všetkom, čo sa v Bratislave počúvalo, nosilo …atď. Mal som zrejme aj trochu šťastie, že som do triedy chodil so spolužiakmi, ktorí boli vekovo o rok starší a už v tom čase vedeli o miestach, kde sa sporadicky púšťal punk, anglická new wave a british ska. Jedno miesto sa stalo legendou – išlo o klub při dome kultúry na Stromovej ulici na sídlisku Kramáre. Paradoxom je, že klub sa nachádzal v štvrti, ktorá je dodnes označovaná ako rezidencia společensky vyššie postavených ľudí v Bratislave. V čase režimu najmä riaditeľov štátnych podnikov, právnikov, lekárov. Práve v tomto klube sa spočinku sporadicky, neskôr pravidelnejšie začali schádzať skupinky punkrockerov a vyznávačov new wave. V lete roku 1982 sa na scéne objavila kapela Ventil RG. Kapela hrala jednoduché gitarové riffy podobné reggae tvorbe The Police, a skladby v ktorých hral tenor saxofón nemali daleko od Madness, ktorých prvé dva albumi som mal už nahraté na audiokazete. Na jeseň roku 1982 Ventil RG krátko po sebe dvakrát vypredal dvojtisícovú halu niekdajšieho Parku kultúry a oddychu. Napriek tomu, že Ventil RG vo svojom repertoári mal iba jedinú punkovú skladbu (peroxid blond) na koncerty chodili punkrockery z celej Bratislavy a okolia. Na prvom z týchto koncertov som zažil atmosféru ako nikdy predtým. Frenetické troj akordové riffy gitary s doprovodom saxofónu a dvojtisícová komunita mladých ľudí prevažne oblečená v čierno - bielej kombinácií bol zážitkom na celý život. Nijako neorganizovaná komunita vyznávačov ska dostala podľa oblečenia spontánnu prezývku „mednisáci“ (od slova Madness) a takto ich viac-menej nazývame podnes. Späť k prvému koncertu: Vypredaná sála Parku kultúry sa dostávala do varu pri politicky angažovaných textoch (skladba Čím je človek, alebo Radšej budem dnes aktívny, ako zajtra radioaktívny). Korením koncertu bol zásah pomocnej stráže „verejnej bezpečnosti“ voči punkrockerom, ktorí opustili svoje miesta na sedenie a začali tancovať. Čo bolo v tom čase samozrejme zakázané – veď išlo o propagáciu západnej kultúry. Pravdepodobne silný emotívny zážitok z koncertu a doma  audiokazety s nahrávkami Madness a The Specials nastartovali môj zájem o hudbu ako takú, špeciálne o 2Tone ska. Tesne potom nasledovalo zbieranie vinylových dosiek od Madness, výroba valstných odznakov …atď



Vím, že v Čechách tenkrát bylo jenom reggae, který hrály Yo-Yo Band a Babalet a později i Švihadlo. Poslouchal jsi i tyhle kapely nebo reggae obecně?

Jasne, kapiel štýlovo zameraných na ska, alebo obecne reggae bolo v Československu ako šafránu, bolo by luxusom ignorovať kapely príbuzného zamerania ako povedzme hral náš oblúbený Ventil RG. A to napriek faktu, že zvuk týchto kapiel a v prípade skupiny Babalet celkom iste aj filozofia, boli vzdialené od 2Tone ska. Treba pripomenúť, že obe kapely sa dostali na scénu (v Bratislave, neviem ako v Čechách) až dva-tri roky po nástupe Ventilu RG. Išlo teda o roky 1985 – 1986 kedy sa komunita bratislavských „mednisákov“ pretriedila, na scénu prišli novoromantici (new romantic) a predovšetkým Depeche Mode. Fenomén, ktorý prebral na svoju stranu velkú časť fanúšikov ska. Tvrdé jadro, ktoré zostalo,  medzičasom našlo reggae nahrávky The Clash, The Police, UB40, Bob Marley, Toots and The Maytals, takže bolo prirodzené, že sme si obľúbili aj hudbu skupín YoYo Band a Babalet.
 

Kdo byl tou první kapelou, která u vás hrála ska? Vím, že těch kapel později vzniklo i víc, kolik jich přesně bylo, hrál jsi v nějaký?

Myslím že prvá kapela bola Ventil RG, v každom prípade bola pre scénu najdôležitejšia. Ska sa do Bratislavy dostalo vďaka vysielaniu rakúskej rozhlasovej stanice O3, ktorú sme vďaka blízkosti s hranicou s Rakúskom pohodlne naladili. Spolu s punkom a neue deutche welle sa ska stalo módnou vlnou. Rozhlasová stanica a prvé videoklipy rakúskej televízie určovali hudobný vkus, obliekanie a toto malo zásadný vplyv na formovanie komunity zameranej na konkrétny hudobný žáner (dnes sa tomu hovorí subkultura). Ale bez existencie Ventilu RG by sa ska vytratilo v okamihu, kedy v rádiách prvýkrát zaznel Depeche Mode a Duran Duran. Existencia kapely Ventilu RG naštarovala vznik ďalších kapiel zameraných na ska v Bratislave a sformovala tvrdé jadro „mednisákov“, ktorí na ska chodili aj v čase,  kedy už v rozhlase dominovala new wave synthi – pop. Ďalšou dôležitou kapelou bol Acylpirín. Kapela vznikla približne v roku 1983 a na rozdiel od Ventilu RG boli veľmi jasne orientovaný na 2tone ska. Vo svojom repertoári nemali žánrovo žiadnu inú skladbu. Zatiaľ čo Ventil RG bol základným kameňom bratislavskej ska scény, Acylpirín bol celkom iste jej vlajkovou loďou. Na Acylpirín už sice nechodilo také množstvo ľudí ako na Ventil RG, ale to aj preto, že v rokoch 1983 – 86 vznikli prvé kapely z prostredia punkrockovej scény a komunita si začala vyberať podľa žánru. Skupina Acylpirín sa v roku 1985 dostala aj na vinyl, vďaka ich účinkovaniu na festivale politickej piesne v Martine, kde sa stali laureátmi festivalu.

Čo sa týka ďalších kapiel zameraných na ska, tak nesmieme zabudnúť na skupinu Halier (1983 – 86), z ktorej niektorí členovia prešli do skupiny Acylpirín.

Skupina Instant (približne 1984) z Lozorna, z obce na Záhorí približne 20 km od Bratislavy (z kapely pochádza napríklad súčasný saxofonista Pepe z kapely Polemic)

Kapela Brutus(1982) – nahrali skvelý „rocksteady“ hit Strýčko Sam a paralelne so skupinou Ventil RG prispeli k formovaniu komunity „medisákov“

A nakonec menšie kapielky, ktoré odohrali niekoľko koncertov v domoch kultúry – konkrétne Pepermint, Decent, Konflikt R......



Jak jste tenkrát získavali informace o muzice a sháněli desky? Internet v tý době samozdřejmě ještě neexistoval a v tehdejším Československu se kromě mainstreamu ze západu, toho asi moc sehnat nedalo?

Zdrojom informácií bolo vysielanie rakúskej televízie a rozhlasu, v čase popularity vlny britského ska sa skladby občas objavovali v hitparádách a reláciách. Dosky sa dovážali z Jugoslávie, ktorá bola luxusnejšou destináciou pre letné dovolenky. Juhoslovanské vydania albumov od Madness, The Specials, The Selecter boli predmetom „kšeftovania“ na zakázaných burzách v Bratislave.
 

Jak probíhaly koncerty, šlo o oficiální akce, nebo podobně jako tomu bylo u punku o neohlášený, nebo soukromý akce typu "narozeninová oslava"? Co za lidi chodilo na ska, daly se na koncertech potkat i punkeři a kolik vůbec bylo akcí dejme tomu do roka?

Na toto asi neodpovím presne, protože som od začátku preferoval najmä ska koncerty. Na Ventil RG prišlo dva krát za sebou 2000 ľudí, čo bola kapacita Parku kultúry a oddychu. V prípade vystúpenia v amfiteátri to mohlo byť aj viacej, ale nešlo o samostatný koncert Ventilu RG. Častou scénou pre koncerty boli miestne (obvodné) domy kultúry, kde napríklad na Acylpirín prišlo do 200 ľudí. Na punkové koncerty som nechodil. Je ale obecne známe, že prvé koncerty boli v garážách, ktoré slúžili aj ako skušobne.



Měli tehdejší kapely problémy s režimem, nebo ne? Přecijenom ska nepůsobí takovou rebélií, jako tomu bylo u punku. Jak komouši vnímali 2tone a ska, jak o tom psali v kulturních rubrikách?

Problémy samozrejme boli. Komunisti videli v každej novej hudobnej vlne propagácou „západnej kultúry“, takže aj koncerty Ventilu RG a ďalšie boli  v hľadáčiku strážcov zákona. V prípade Ventilu RG sa problematickým stalo tancovanie typické pre ska koncerty, tak ako ich poznáte podnes. Komunistom trvalo dva roky, kým pochopili, že ide len o jednoduchú zábavu spojenú s hudbou a nie propagáciu západnej kultúry. Nemám informácie, že by komunisti nejak do hlbky rozoberali 2Tone ska, celkom iste ani nevedeli že niečo také existuje.  Skôr sa na ska pozerali ako normálny nový hudobný smer, ktorý prichádza zo západu Európy a je teda potrebné všetko okolo monitorovať. Ako som spomenul, problémom bolo tancovanie, na akcií označenej ako koncert bolo tancovanie v rozpore s morálkou a často koncerty prerušovali, pokiaľ si ľudia neposadali na miesta označené na vstupenke. Dnes je to smiešne, v roku 1982 realita. Na jednom z koncertov Ventilu RG – išlo o vačši projekt s názvom Mladá Vlna 82 sa skupina punkrockerov násilím dostala do vypredanej sály Parku kultúry. Hrubou silou pretlačili biletárov, plus prekopali vojenskými kanadami (monkey boots) úzky vchod cez sklenenú výplň do sály,  načo pomocná stráž Verejnej bezpečnosti zareagovala pozvaním „tažkooddencov“ s povestným „antonom“ . Zopár „výtržníkov“ vzali na vypočutie na stanicu a režim ešte niekoľkokrát potom použil pristavený zberný „anton“ na propagáciu sily. Jednoducho ho zaparkovali pred kultúrny dom, aby sme pri vstupe na koncert mali „pocit bezpečia“.
 

Ty jsi byl součástí jedný z prvních subkultur, kolem ska v Československu. Kolik bylo tenkrát na Slovensku nebo v Bratislavě madnesáků a jak to vůbec vzniklo? Měli jste nějaký oblíbený místa, jako třeba hospody, kam jste chodili? Věděli jste tenkrát o rude boys?

Odpoviem stručnejšie, lebo odpoveď je čiastočne už vyššie: Komunita „mednisákov“ vznikla v čase, kedy sa Madness dostali do európskych hitparád. Vtedy paralelne vystupoval Ventil RG v oblečení podobnom,  ako je povedzme oblečenie Madness na albume One Step Beyond. Nikdy sme nemali predstavu o presnom počte „mednisákov“ v Bratislave ale faktom je, že na vystúpenia Ventilu RG chodili stovky ľudí. Samozrejme, nie každý musel byť fanúšikom ska, Ventil RG bol totiž aj synonymom rebélie prvej polovice 80´s rokov. Ventil RG nebol prvou punkovou kapelou, ktorá mala v repertoári punkovú skladbu, ale boli prví, ktorí verejne s punkovou skladbou (Peroxid blond) vystupovali. Skladba bola žánrovo odlišná od ich tvorby, textovo neškodná pre režim, preto ju mohli hrať ale najmä veľmi populárna pre rebelantský bratislavský punkrock. Obľubeným miestom pre „mednisákov“ bolo Dulovo námestie, respektíve park v jeho okolí. Tu sa stretávala komunita priaznivcov ska music pred koncertom, ale aj cez víkendy. Prečo práve Dulovo námestie fakt neviem, ale je možné, že jednoducho v tej časti bývalo viacej priaznivcov ska na jednom mieste. Pamätám si, že ešte takých 15 rokov nazad, v jednej z pivníc staršieho obytného domu v okolo „duláku“ viseli plagáty a výstrižky kapiel The Specials a Madness. V rokoch 1984 a 1985 sa „Dulovo“ námestie stalo miestom, kde mednisáci nosili nové nahrávky od 2tone records a kde teatrálne zapálili vinylovú LP od Madness s názvom Mad Mot Mad, protože bola „mimo“ ska žánru. Ďalším miestom na schádzanie bola budova Slovenského rozhlasu, známa „dolu hlavou“ otočená „pyramida“. Tam sa schádzali najmä fanúšikovia z okolia Starého mesta, ktorí do scény priniesli nahrávky skupiny Babalet a neskôr výrazne prešli na roots and culture. Dôležitým miestom pre vznik komunity „mednisákov“ bolo učňovské stredisko Slovnaftu. Odtiaľ pochádzali takmer všetci moji blízky kamaráti.



Jaký kapely ze západu, kromě Madness se poslouchali, byli stejně tak populární třeba i The Specials, Bad Manners nebo Selecter?

Počúvali sme všetko vydané pod 2Tone Records, vďaka výberovke Dance Craze sme „objavili“ kapely The Bodysnatchers a The Beat. Dlhé roky medzi nami putovala audiokazeta s nahrávkami, ktoré boli typickými british ska, ale nevedeli sme presne o čo ide. Až v polovici 90. rokov, kedy sa ku mne dostali prvé dosky z Anglicka som zistil, že sa jedná o B stranu singlu od Bad Manners (Armchair Disco) a dva single od The Piranhas (Tom Hark) a Dexys Midnight Runners (Geno). V komunite roots and culture putovali audiokazety s Toots and The Maytals a early ska od Boba Marley (skladby nahraté pod Studio One – Scandal in The Family, Wings of a Dove, One Love, Love and Affection). Populárnými boli aj UB40, prvé albumy, plus revivalová doska Labour Of Love, kde na zadnej strane je zmienka o „skinhead“ reggae – ak máte originálku doma – prečítajte si.
Elitou boli ale Madness, Bad Manners a The Specials, presne v tomto poradí
 

Co vím, tak dokonce se objevil i první fanzin zaměřený na ska & reggae s názvem Hopsasa. Nevíš, kdo se na něm podílel, kolik vyšlo čísel?

Fanzin vychádzal v rokoch 1984/85. Išlo o fanzin s autentickými rozhovormi s členmi bratislavských ska kapiel, plus prevzaté články z časopisov Bravo a Političkin Zabavnik vychadzajúci v Jugoslávijí. Práve Jugoslávia bola krajinou, kde sme často nachádzali nielen licenčné dosky, ale aj informácie o anglickej scéne. Fanzin Hopsasa vychádzal ako „samizdat“ v malom náklade, koľko čísel presne neviem, ale predpokládám, že ich mohlo byť okolo 15. Osobne vlastním jeden originál a niekoľko kópií.



Dnes je ska hodně spjatý se skinheads. Byli už tenkrát na Slovensku nějaký skinheadi, který by poslouchali ska, nebo zůstávali jenom u oi! a punku?

Já si myslím že boli, ale boli celkom iste spojení viac s punkom a Oi! ako so ska music a speciálně s 2Tone ska. Z punku mi boli celkom blízky Sex Pistols a The Clash a Blondie, ktorá vlastne ani nie je úplne punk. Kapely typu Sham 69, Cockney Reject … atď som v tej době ešte nepoznal, maximálne názov, ale poznám ľudí, ktorí už začiatkom 80´rokov vlastnili niektoré z albumov týchto kapiel. Osobne som ich vtedy radil k punkrockerom, je ale možné,  že predstavovali nejaký prototyp pre scénu, ktorá vznikla tesne pred revolúciou. Výnimkou bol Adrián, týpek oblečený v zelenej klasickej bomber bunde a vo vysokých botkách. Nebol z môjho ročníka, ale stretli sme sa na brigáde, ktorú sme povinne absolvovali vždy začiatkom školského roka. Adrián mal úžasné vedomosti o Madness, The Specials a na brigádu dotiahol „boombox“ kazeťák, z ktorého na striedačku znelo 2 tone ska a Oi! Po skončení strednej školy som Adriána nevidel takmer ďalších 8 rokov. Stretli sme sa až niekedy začiatkom 90´rokov, kedy som bol pozvaný na púšťačku do jedného z klubov v starom meste, išlo o jednu z prvých 2tone ska púšťačiek. Možno tam som sa dozvedel, že Adrián bol zakladateľom skupiny Krátky proces. Kapelu vraj opustil potom, ako na ňu začali chodiť neo-nacisti.
 

V Angli byl 2tone záležitostí, která trvala něco přes 2 roky, jak dlouho tomu bylo v Bratislavě? Dostalo se to taky někam dál na Slovensku?

Myslím že to bolo podobne ale začiatok posunutý o 2 roky, teda hlavná vlna bola v rokoch 1982 - 1984. Čo sa týka ska a zvyšok Slovenska, tak viem,  že Ventil RG bol ešte populárny v mestách Zvolen a Banská Bystrica. Vďaka bratislavským „mednisákom“, ktorí tam boli na vojenčine v čase občasných koncertov tejto kapely.



Pokud mám dobrý informace, tak jsi hrál s Polemicem v jeho uplnejch začátcích, čili od roku 1988. Jak dlouho si v kapele vydržel a jaký byli začátky Polemicu?

V kapele Polemic som hral na altový saxofon a to od začátku ich existencie v roku 1988 až do roku 1993. Začiatky Polemicu boli podobné ako v rokoch 1984/85, kedy sme chodili na Acylpirín, Decent...Podobná hudba, podobný look, rovnaká zmes fanúšikov, na začiatku v menších počtoch rátajúci desiatky kusov. Medzi skupinou Polemic a slávnou érou Ventilu RG bol rozdiel už niekoľkých rokov a ska sa viac-menej vytratilo z Bratislavy. Výjimkou boli samozrejme „mednisáci“ ktorých počty boli sice už len v desiatkach, ale stále viditeľní na koncertoch YoYo Bandu, skupiny Izrael z Polska, alebo na tripe za UB40 (v Prahe v roku 1988). Kapela Polemic ideovo vychádzala z bratislavskej ska scény, na rozdiel od Ventilu RG, skupiny Halier a Acylpirín sme mali minimálne hudobné vzdelanie. Úprimne povedané, išlo tak trochu o „vývar“ toho, čo sme poznali zo začiatku 80´rokov. To, čo nám chýbalo po muzikantskej stránke, to sme dohnali svojím fanatizmom ku ska music. Výsledkom bola kapela s koncertami, ktoré asi neoslovili hudobnú kritiku, ale potešili  komunitu starých klasických „mednisákov“. S kapelou,  ktorej repertoár tvorili aj politicky angažované texty som odohral celkom 8 koncertov.  Po mojom odchode z kapely (odchod bol mojím vlastným rozhodnutím za ktorým boli pracovné povinnosti) sa kapela hudobne profesionalizovala a vydala prvý album Do Ska (s podnázvom  Pre Malibu). Po prvom albumu sa kapela odklonila od zvuku 2tone ska a časom sa aj zmenilo zloženie ich fanúšikov. S chalaňmi z kapely sa občas stretávám a občas „pušťam“ staré klasiky na ich výročných akciách.
 

Dnes se zabýváš kromě hrání i prodejem vynylových desek, jakej je zájem o LP? Jak ti jde prodej na odbyt a kolik procent v tom zahrnuje ska & reggae?

Záujem o dosky rastie, samozrejme ešte sa z toho nedá vyžiť. Ska a reggae na začiatku tvorilo takmer 90% mojej ponuky, na udržanie obchodu však treba žánrovo širšiu ponuku. Ska a reggae teraz tvorí iba časť ponuky môjho vinylového shopu, ale v rámci žánru „ska, skinhead reggae a 2tone ska“ patrím medzi najväčších predajcov na Slovensku (možno aj v Čechách).



Tak snad už poslední otázka. Když srovnáš dnešní ska scénu u vás na Slovensku s tím, jak to chodilo tenkrát, co bylo lepší / opravdovější? Například u nás v Čechách to šlo za poslední 4 roky se zájmem o ska, pěkně do kytek, i když zase na druhou stranu ska se vrátilo zpátky do "undergroundu". Jak jste na tom Slovensku?

Je to úplne presne tak u nás, ako u vás. Ska prestalo byť módnou vlnou, takže zostalo „tvrdé jádro“ ktoré tu bude aj o päť , alebo aj 20 rokov. Ťažko povedať čo bolo lepšie, v čase explózie ska vznikali nové a nové kapely, ktoré pomáhali vytvárať a rozširovať scénu. Bez existencie kapiel je scéna neudržateľná, na druhú stranu, príliš velký počet kapiel scénu rozdeluje na drobné. Navyše kapely experimentujú so zvukom a už zďaleká nehrajú to, s čím začínali. Já som zažil dva vrcholy ska music, jeden v 80´rokoch v čase režimu a druhý, ktorý sa skončil nedávno. Som presvedčený, že o niekoľko rokov sa ska opať vráti do klubov, uvidíme v akej sile a v akej hudobnej forme. Mám kamaráta (Robo Skaman, fanatik do ska ako já), ktorý je ale silný nostalgik. Raz mi povedal: „Jojo, ska je mrtve, veď mladí už nepoznajú Madness ani The Specials, maximálně tak Ska-P. Já mu na to, „ska tu bude dovtedy, dokedy tu bude mať svojho posledného fanúšika. V tom najhoršom prípade to budeme my dvaja!“ 


Jinak dík za rozhovor. Jestli chceš nakonec něco vzkázat, nebo někoho pozdravovat máš možnost.

Pozdravujem všetkých, ktorý podľahli ska music v akejkoľvek forme. Špeciálne Buqiho, Patha, Big Ondru z Prahy, Žingora z Ostravy, Davídka z Plzne a všetkých, na kterých si teraz nespomeniem ale ktorí ma chodia každý rok podporiť na Mighty Sounds do Rude Boy Riddim Stage … a samozrejme celú slovenskú scénu …

Žádné komentáře:

Okomentovat