Zdarte bando, nebudu asi daleko od pravdy, když řeknu, že jste za těch pár let vaší existence docela slušně rozvířili vody naší domácí scény. Kde jsou kořeny Remdiku, prošli jste už předtím nějakými kapelami a proč zrovna název odkazující k tomuto středověkému bojovému nástroji?
Rasťo: Moja jediná predošlá skúsenosť bola len krátko fungujúca kapela Geto v podobnej zostave. Odohrali sme s ňou šesť koncertov, nahrali nejaké to demo na bandcamp a potom to zakapalo. Dalo to ale priestor pre vznik kapely novej. Vymýšľanie názvu kapely bol dlhý proces ale myslím že to vypálilo dobre.
Martin: Ja som s Peťom a Rasťom bol v predošlej kapele a do Remdiku som prišiel až v októbri 2023. Myslím, že chalani založili kapelu z potreby niečo vyjadriť, urobiť to po svojom a autenticky. Keďže nie som v kapele od začiatku nebol som ani pri výbere názvu kapely ale podľa mňa sa hodí k tomu, čo chceme hudobne aj textovo povedať.
Peter: V minulosti som hral s chalanmi na gitare v kapele Geto a s Tadom sa mi spája v podstate celé moje zasvätenie do HC a punku. Vtedy som mal asi 15-16 rokov, pričom postupne vznikali a zanikali rôzne hudobné projekty, v ktorých sme mali prsty. Plnohodnotnú zostavu bicie, gitara, basa a spev sa však podarilo skĺbiť až teraz. Remdik znie surovo a zároveň "nesie pomyselné radikálne posolstvo", vyjadrujúce naše postoje.
Tadko: Rozbehnúť kapelu takéhoto razenia bola naša dlhoročná túžba, ktorá siaha do hlbokej adolescencie. Remdik nemá ambíciu byť "pouze" nejakou ďalšou punkovou kapelou, ale skôr určitou mýtickou persónou, ktorá stelesňuje osobitý životný štýl.
Slyšel jsem, že Remdik vznikl údajně tak, že jste každý vzal do ruky nástroj, na který jste v předchozích projektech nehráli, pokud je to pravda, tak proč jste si to při zakládání kapely tak "zkomplikovali"?
Rasťo: U mňa to neplatí. Chalani začali skúšať trochu skôr a mňa pribrali až po nejakom čase. O tom ako ich takáto zmena napadla ti povedia oni. Sú šikovní a skúsili to s novými nástrojmi. Ja si to vzhľadom na moje muzikantské schopnosti predstaviť neviem a ani nechcem :-D
Martin: Pre mňa sa nič nezmenilo keďže ja som len "spevák" a neviem hrať na žiadny nástroj. A prečo Peťo a Tado zvolili iné nástroje tak na to ti najlepšie odpovedia oni sami. Je obdivuhodné, že sa rozhodli vystúpiť z komfortnej zóny, vybrali si zložitejšiu cestu ktorá im nakoniec výborne sedí.
Peter: Vždy som chcel hrať na bicie. Neviem či by som to nazval komplikáciou... Je pravda, že to stálo možno viac času, ale chceli sme navyše skĺbiť dobrú partiu čo sa nám podarilo.
Tadko: Áno, toto je výnimočne pravda.
Minulý rok vám vyšla u balkánského 161 Strikes Records kazeta "Pouličná Hymna", nicméně vaše prvotina z roku 2023, kterou stále máte na bandcampu, pokud vím žádný nosič zatím nenese. Nemáte v plánu do budoucna to hodit např. na LP, myslím si, že hodně lidí by to ocenilo?
Rasťo : Naša prvá nahrávka vyšla taktiež na kazete u 161 Strikes Records. Tú už asi nezoženieš, zmizla pomerne rýchlo. Ak sa nemýlim, našu kapelu vydali ako prvú pod touto značkou.
Martin: Aj prvá nahrávka vyšla na kazete pod 161 Strike Records a vydávať to na LP zatiaľ v pláne nie je, sústredíme sa na nové veci.
Peter: Zatiaľ nie sú plány to vydať.
Rasťo: Nekompromisné texty možno na scéne chýbali a pravdepodobne plnia svoj účel keďže sa na ne pýtaš. S istotou viem povedať že plytké témy v textoch u nás priestor mať nebudú.
Martin: Nekompromisné texty vychádzajú z jasných postojov a názorov. Vyrástli sme v prostredí, kde stret s náckami bol bežná vec. Takže ten antifašistický postoj nie je póza, je to reakcia a postoj vyplývajúci zo skúsenosti a zdravého rozumu. V Čechách sa určite diali podobné veci len časom sa to u vás ukľudnilo. Tu sa to opäť vracia.
Peter: Bývali časy kedy sa strety v kluboch diali. Dnes u nás vidíme náckov snažiac sa legitímne dostať do parlamentu. A popravde v uliciach majú svojich skrytých aj otvorených fanúšikov.
Tadko: Naše texty sú poskladané z hyperbol, zo skutočných príbehov a ideálov. Chceme nimi reagovať na nepríjemnosti života, ktoré väčšine ľudí nechutia a ponúknuť možné východiská. Pozor, nie moralizovať, ale skôr zatriasť človekom v jeho základoch! Strety s náckovským svetom boli, sú a budú a to na rôznych úrovniach
U téma pozitivního násilí bych se ještě na chvíli zastavil. Věříte vůbec v něco, co by se dalo nazývat pozitivním násilím? Ostatně hardcore scéně ani pacifismus není úplně cizí, jak se dokážete pohybovat mezi těmito dvěma tendencemi a jak vnímáte pacifismus, např. ve vztahu k válce a napadení?
Rasťo: Snáď nikto nemôže spochybňovať použitie pozitívneho násilia na obranu voči evidentnému zlu. Kto nemá v hlave úplne vymetené dokáže o týchto veciach rozmýšľať racionálne. Môžeš si to predstaviť na škále od úplných maličkostí až po situáciu u našich východných susedov. Prehnaný pacifizmus je skvelou cestou k tomu, stať sa obeťou.
Martin: Pozitívne násilie znie ako oxymoron ale realita je komplikovanejšia. Keď niekto ohrozuje druhých tak je na mieste postaviť sa mu aj fyzicky. Neznamená to byť agresor, ale neznamená to ani odvrátiť zrak utekať sa niekam skryť. Hardcore má mať v sebe tú rovnováhu. Rešpekt k životu ale nulovú toleranciu k útlaku.
Peter: Pozitívne násilie mali použiť členovia kapely GEL a nie tolerovať chuťky gitaristu. Tam pacifizmus nemal mať miesto. Vo vzťahu k vojenskému napadnutiu je správne sa brániť aj útokom.
Tadko: Myslím si, že násilie v jeho rôznych podobách môže byť alternatívou a má svoje legitímne miesto v živote každého človeka, ktorý bojuje za akékoľvek ľudské hodnoty, napr. brániť seba a bojovať za život druhých v čase útlaku.
Nebál bych se tvrdit, že váš song "Manifest romských skinheadov" bude asi vaším nejznámějším songem, ostatně i já jsem vás objevil právě díky němu. Poselství je jasné ale spíš by mě zajímalo, máte v kapele romské kořeny nebo spíš jde o to, že skrz předsudky vůči Romům se dá do xenofobie v česko-slovenské společnosti bodnout nejvíce?
Rasťo: Myslím si že pripomínať túto tému a hovoriť o nej neuškodí.
Martin: Manifest romských skinheadov pre mňa znamená jasný výkrik proti stereotypom. Chceme rozbiť tú miľnú predstavu, že skinhead sa rovná nácek. Rómsky skinhead je protipól všetkému, čo náckovia reprezentujú.
Peter: Nik v kapele nemá rómske korene. Predsudky a xenofóbia sú tu stále prítomné naprieč spoločnosťou. Stretneš sa s tým v bežnom rozhovore, ale aj v politických prejavoch niektorých zoskupení. Udržiava sa tým neprivetivá klíma a podkopáva sa dôvera medzi rôznymi skupinami obyvateľstva, ako aj samotné základy tolerancie a solidarity.
Tadko: Jedným zo zákonov, ktorý Remdik uznáva je zákon silnejšieho - stať na strane akejkoľvek nespravodlivo vylúčenej komunity, či už rómskej alebo inej.
Vím, že se někteří členové Remdiku věnují práci s romskou komunitou. Z čeho podle vás pramení vnímání Romů jako těch nepřizpůsobivých? Máte snad pocit, na základě práce s nimi, že by o začlenění mezi majoritu nestáli?
Rasťo: Ja tu môžem mudrovať len ako laik. Nebuďme naivní, určite sa nájdu komunity ktoré o začlenenie naozaj nestoja. Cieľom by ale malo byť vytvorenie adekvátnych podmienok pre každého.
Martin: Neprispôsobivosť je často mýtus pretože väčšina problémov pramení zo segregácie a predsudkov. Nejde o to, že by sa nechceli začleniť ale skôr o to, že im to spoločnosť často ani neumožňuje, kašle na ich problémy. A keď ťa celý život presviedčajú, že si menejcenný, niektorí tomu bohužiaľ uveria.
Tadko: Predsudky, rasizmus a strach z cudzieho sú hlboko zakorenené v slovenskej spoločnosti. Spravodlivá integrácia Rómov u nás absolútne zlyhala a naďalej zlyháva. Prečo by sa mala akákoľvek komunita na periférií prispôsobovať systému, ktorý ide v podstate proti nej?!
Rasťo: Ja sa za straight edge nepovažujem, pretože sXe vnímam ako trochu hlbšiu filozofiu. Ja som sa len rokmi, postupne a prirodzene dopracoval k tomu, že alkohol nepijem a pravdepodobne už nikdy piť nebudem. Nechutí mi, nevidím v tom zmysel, žiadna veľká veda.
Martin: Som tatko, mám rodinu, za chvíľku 32 rokov. V tomto veku mám iné priority a hodnoty ako alkohol a cigarety. Zbavil som sa týchto zlozvykov a naučil som sa pozitívne správať k svojmu telu. To ťa v živote posunie ďalej ako alkohol alebo drogy. Ale nie je to len o návykových látkach ale o sebakontrole, o osobnej zodpovednosti za svoj život, o odmietaní sebadeštrukcie. Takže ja sa považujem za straight edge, pretože filozofia a princípy tohoto hnutia sú mi veľmi blízke, a snažím sa na sebe pracovať aby som sa im čo najviac priblížil.
Peter: Považujem sa za sXe. Osobne si myslím, že kombinácia straight edge filozofie s tvrdosťou skinhead subkultúry k sebe pasuje. Tvrdosť chápem nielen ako fyzickú záležitosť, ale aj ako vnútornú nezlomnosť a schopnosť obstáť v situáciach ktoré prináša život.
Tadko: Straight edge je okrem iných aj cesta disciplíny, jasnejšieho videnia sveta a tvorenia crew. Ide o hodnoty, ktoré svojho času ponúkal napr. Raybeez z Warzone. Vedel prepojiť svet sXe a skinheadstva, čo je pre Remdik inšpirujúce a radi sa odkazujeme na tento prúd. Čo sa týka tejto témy tak nie len, že nepijeme a radšej športujeme, ale výhradne sa taktiež staviame proti relativizovaniu užívania akýchkoľvek drog. Sme svedkami toho, čo alkohol, užívanie cudzích látok, nezdravé vzťahy a nezdravý životný štýl robia s našimi rovesníkmi. Treba jasne pomenovať tieto sračky, že nepredstavujú šťastné východisko z ľudského marazmu.
V nedávné době se na netu objevili zprávy o skupince bratislavských nácků, která ve stylu 90. let napadá alternativní mládež a nezdráhá se projevovat svoje náckovství zcela otevřeně, což za poslední roky není úplně jejich taktikou. Cítíte i vy sami v Žilině, že nácků na ulicích slovenských měst pomalu zase přibývá s tím, jak vzrůstá v politice vliv různých protofašistických a autoritativních zmrdů typu Orbán, či teď nově Trump?
Rasťo: Je pravdou že správa o tejto skupinke tupcov zaplnila internety a médiá, čo podľa mňa znamená že to klišé náckovstvo je už skôr raritou a z ulíc takmer vymizlo. Popravde ani neviem ako dopadli, asi nijak, senzácia vypršala.
Martin: Hej, postrehol som to. Náckovia sa cítia znovu sebavedome, pretože cítia podporu zo strany politikov ktorí aktuálne používajú ich reč. Scéna 90. rokov sa nám tu nejakým spôsobom pripomína. Je to do veľkej miery dôsledok normalizácie nenávisti a frustrácie, ktorú politici zneužívajú.
Peter: Nevnímam nárast náckov v uliciach. To čo sa udialo v Bratislave by som povedal, že je výnimkou. Na druhej strane sú tu prítomné alternatívne médiá šíriace extrémne pronárodné, proruské postoje a iné bludy. Ich obsah smeruje priamo na formovanie verejnej mienky a radikalizáciu časti populácie.
Tadko: Náckovstvo sa mení a mali by sa meniť aj naše prostriedky boja proti tomuto skazenému fenoménu. Myslím si, že je dôležité si klásť otázku, že aké konkrétne myšlienky dnes stoja za "náckovským myslením" a zaujímať proti nim patričný postoj odporu.
Ok, poslední otázka... Dnešní Slovensko... atentát na Fica v létě 2024, jeho navštěva u Putina, ruská dezinfo kampaň, která evidentně ovlivňuje část slovenské společnosti daleko víc, než v Čechách, otevřeně proruská sdružení, jako jsou např. Brat za Brata, kteří na mě pusobí jak z dílny ruské FSB... Kde se bere v části slovenské společnosti ten sentiment k Rusku, vždyť historicky oba naše národy díky 40 letům komunismu a okupaci v roce 1968, vnímali Rusko jako podrobitele, okupanty, prostě svině, tohle v nás bylo hluboce zakořeněno desetiletí. Ještě tak před 15 lety snad kromě komunistů k Rusku nikdo žádný sentiment necítil, upřímně ani jako slované kulturně s Ruskem moc společného nemáme. To je historická paměť slováků tak krátká, může za to internet, nebo myslíte, že někde v hloubi duše Slovenska ten příklon k východu vždycky byl? Nebo je za tím snad i zklamání z vývoje po roce 1989, kdy se např. díky vojenským "dobrodružstvím" USA na Blízkém východě a lžím ohledně zbraní hromadného ničení v Iráku v roce 2003, hodně lidí zklamalo i v západě jako takovém?
Rasťo: Hlavu mi ide roztrhať! Mizerná výuka dejín na školách, chýbajúce kritické myslenie, spomienkový optimizmus časti staršej generácie na dobu socializmu, zároveň podivný sentiment k vojnovému slovenskému štátu, porazenecká, možno až poddanská nátura a podobne. Tu už sa spoločnosť nezhodne ani len na tom že Slovenské národné povstanie a Nežná revolúcia boli správne. Na čom teda chceme stavať spoločnú identitu? Myslím si, že to nie je sentiment k Rusku ale k idealizovanej predstave o ňom, možno štokholmský syndróm? Ruská propaganda sa tu šíri lepšie ako v ČR pravdepodobne nielen kvôli kolaborantom vo vláde ale možno aj kvôli zemepisnej polohe. Sme predsa len východnejšie ako ČR. Aby som ale odľahčil tento čierny obraz spoločnosti, vykresľujem trochu extrém. Žije tu aj veľa skvelých ľudí, nezanevrite na nás :-D My tu budeme zatiaľ protestovať, kritizovať a hovoriť o tom v našich textoch.
Peter: Kombinácia príliš veľa informácií a dezinformácií, negativizmus, strach, sklamanie. Myslím, že nejde o úprimný obdiv k Rusku, ale skôr o sklamanie a nedôveru voči Západu, ktorá postupne narastala vďaka ekonomickým prepadom a nesplneným očakávaniam po 89tom.
Martin: Slovenská národná identita bola dlhé desaťročia pod vplyvom veľmocí a Rusko, resp. Sovietsky zväz, bol jednou z tých, ktoré sa tvárili ako ochranca pretože nás oslobodili v 2. sv vojne a to tu rezonuje dodnes. Niektorí si tak zafixovali Rusko ako protipól voči nemeckému alebo americkému vplyvu. Sentiment k Rusku alebo teda aspoň obrazu dokonalosti Ruska je mix viacerých vecí. Historická negramotnosť, absencia kritického myslenia, Ruskom platení politici a alternatívne média, spomienkový optimizmus a nostalgia na dobu socializmu, kde každý vedel, kde je jeho miesto. Do toho ľudia hľadajú jednoduché riešenia a odpovede na zložité otázky na Facebooku a Telegrame. Ruská propaganda na Slovensku nemá prakticky žiadnu protiváhu. Zatiaľ čo štátne inštitúcie a elity v Česku sa voči nej jasne vyhraňujú ako napríklad Otakar Foltýn, tak na Slovensku ju často bagatelizujú a dokonca podporujú. Myslím si, že našu spoločnosť čaká ešte dlhý a náročný boj, aby sa naša krajina priblížila tej vašej. Tak nám držte palce. Diky za super otázky a za záujem.
Zdravim len tak pre zaujimavost.. v 90 rokoch sa v Bratislave pohyboval jeden z najobavanejsich skinheadov cigan Techo. Inac priame strety s tymito chalanmi boli sporadicke a vzdy islo len o akesi dokazovanie kto ma vacsi:). Ziadne zakernosti , jednoducho take poulicne prekaracky. Ale samozrejme ze mi to liezlo na nervy a nemal som ich rad. Dneska uz sa na to pozeram inac a uz sa len pousmejem. Diky za tvoju stranku je super!
OdpovědětVymazat